Guy Gadowsky - Trénujte návyky, nie systémy
Prinášame vám preklad prednášky hokejového trénera Guya Gadowskeho, hlavného trénera hokejového tímu Penn State Nittany Lion, ktorý bol jedným z hlavných prednášajúcich na konferencii The Hockey Coaches Conference v roku 2012. Tento preklad nie je doslovný, je to stručný výťah z jeho hodinovej prednášky. Prajeme vám inšpirujúce čítanie.
Jeden rok sme robili výskum s deťmi a rodičmi s jedinou otázkou:
Zoraďte, čo je pre vás v hokeji najdôležitejšie:
- Zdokonaľovanie
- Nadšenie
- Odvaha
- Zábava
- Informovanosť
- Víťazstvo
Túto otázku sme sa opýtali dvetisíc hráčov mladších ako 13 rokov a ich tritisíc rodičov. Čo si myslíte, že bolo najmenej dôležité pre hráčov? Bolo to víťazstvo. A čo si myslíte, že bolo najmenej dôležité pre rodičov? Najmenej dôležitá črta pre rodičov bola zdokonaľovanie. Je to veľmi zaujímavý výsledok, pretože práve práca s deťmi nemá byť o víťazstvách ale o zdokonaľovaní a deti samé to vedia.
Neexistuje len jeden postup ako sa stať vynikajúcim trénerom, pretože okolnosti hry sa menia každú chvíľu a k úspechu sa dá dopracovať rôznymi spôsobmi. Jediné, čo vám môžem povedať je, že ak sa usilujete napredovať, nemôžete zlyhať. Rád by som vám teraz priblížil dve veci, ktoré mne pomáhajú byť lepším trénerom a taktiež pomáhajú hráčom a tímu napredovať:
1. Keď padne prvé buly, naša úloha je ukončená
Mnohokrát máte možnosť vidieť futbalových alebo basketbalových trénerov ako poskakujú popri ihrisku, vykrikujú na svojich hráčov a snažia sa im ukazovať rôzne posunky či dávať inštrukcie. Aj v hokeji môžete vidieť trénerov v každej vekovej kategórii, ktorí neustále vykrikujú pokyny svojim hráčom. Vždy, keď sa ktorýkoľvek hráč dotkne puku, kričia mu, čo má urobiť. Myslím si, že je to pre hráčov medvedia služba a v mnohom im to ubližuje. Hokej je o čítaní hry a reagovaní a nie o počúvaní a vykonávaní pokynov. Nemôžete rozvíjať hokejové IQ pokrikovaním a dávaním pokynov. Hráči to nemajú radi. Keď som hral s Kevinom McClellandom (štvornásobný držiteľ Stanley Cupu), sedeli sme vedľa seba jedno striedanie a Kevin si zavolal trénera a povedal mu: „Hej, ešte raz na mňa zakričíš, vezmem si puk a napálim ho do teba.“ A to je človek, ktorý odohral v NHL mnoho sezón. Ak jemu pôsobí pokrikovanie diskomfort, neviete si predstaviť, čo to urobí s mladým nevyzretým hráčom. Ako získal svoje schopnosti Wayne Gretzky? Všetci sme od trénera počúvali „Jazdi hore-dolu, hore-dolu.“ A čo robil Wayne? Prešiel modrú čiaru a krúžil dookola. Všetci sme počúvali trénerov, že ak chceme dať gól, musíme ísť priamo pred bránu? Čo robil Wayne? Išiel za bránu. Nepočúval svojich trénerov, robil presne opačné veci, ako mu kričali. Musíte chápať, že hráči nemusia myslieť ako vy a napriek tomu dokážu zvládnuť situácie, ktoré im hra prinesie. Keď som prichádzal do Princetonu z Aljašky, bola to akurát sezóna, v ktorej bol v NHL lock-out. Nikoho som v tíme nepoznal. Vtedy prišiel za mnou Ken Hitchcock, či by mi nevadilo, ak by bol pri našom tíme ako dobrovoľný tréner, pretože nechce byť bez hokeja. Samozrejme, že som s nadšením súhlasil, je to predsa vynikajúci tréner a ešte lepší človek, verte mi. Bola to neuveriteľná skúsenosť, veľmi nám pomáhal, rozoberal zápasy na videu, bol na každom našom domácom zápase, nechcel byť v médiách, sedel ukrytý vysoko v hľadisku a analyzoval hru a tím. Raz som s ním potreboval prebrať niečo o zápase a tréningu a slová, ktoré mi povedal som si zapamätal navždy: „Zápas je ich čas, tréning je tvoj čas.“ A to je naozaj pravda...nie je to zápas, kde vy môžete kričaním niečo zmeniť alebo ovplyvniť, ale vy ich to môžete naučiť v tréningu.
2. Obrovský kus našej roboty, obrovský kus našej zodpovednosti spočíva v zdokonaľovaní
Vy ako tréneri máte pracovať na návykoch, máte vytvárať a zdokonaľovať návyky hráča tak, aby mu pomohli v postupe na vyššiu úroveň, než na akej je teraz. Preto dobre rozmýšľajte nad tým, ako využívate čas v tréningu. Či pracujete iba na systémoch, alebo pracujete na návykoch, ktoré hráčom pomôžu. Troy Ward povedal niekoľko skvelých vecí. Jednou z nich je, aby sme sa vždy pozerali na koncept po častiach. Ako príklad môžem uviesť pokyn pre bránenie. Je veľký rozdiel v tom, či poviem hráčovi „Choď tam,“ alebo ho naučím návyk dokorčuľovania súperom nahodeného puku – rýchle dokorčuľovanie, obzretie sa cez plece a rýchle prehodenie puku na forhend. Je veľký rozdiel, či pri vychádzaní z pásma poviem „Choď a čakaj na puk v hluchom priestore,“ alebo naučím hráča – choď tam rýchlo, aby sme sa rýchlo dostali z pásma, nastav hokejku tak, aby mal prihrávajúci dobrý cieľ, nastav telo tak, aby si mohol čo najrýchlejšie vyštartovať a celý čas sleduj hráčov okolo seba. Takéto návyky dokáže hráč využívať v hre v ktoromkoľvek pásme. Môžu ich využívať obrancovia, rovnako ako útočníci. Teraz vám ukážem 70 sekundovú ukážku zo zápasu NHL, skúste spočítať, koľkokrát v nej uvidíte tieto dva návyky o ktorých sme hovorili. V 70 sekundách hry sa tieto situácie vyskytli 7 krát. Koľkokrát môžete v zápase vidieť ukážkové založenie útoku podľa nakreslenej šablóny? Jeden až dva razy. Dobré návyky sa v hre využívajú zhruba každých 10 sekúnd. Tak čo je dôležitejšie trénovať? Systém alebo návyk? S výnimkou profesionálnych mužských líg je to určite návyk. Je veľmi dôležité vybaviť hráča dostatočnou zásobou dobrých návykov. Úžasné na vytváraní a trénovaní návykov je to, že to môžete robiť v akomkoľvek cvičení v tréningu a taktiež počas predzápasovej rozcvičky. Poviem vám príklad na klasickom cvičení predzápasovej rozcvičky, ktoré slúži brankárom na rozchytanie. Vidíme to všade. Hráči stoja v rohoch, jeden vykorčuľuje k modrej, urobí oblúk z druhej strany dostane nahrávku a strieľa na brankára. Ďalším cvičením je klasické 2:1, hráči vykorčuľujú po bokoch, jeden dostane prihrávku od obrancu, za modrou čiarou sa prekrížia a útočia na svojho nahrávajúceho obrancu. Teraz vám chcem ukázať ako môžete zmeniť jednoduché cvičenia tak, aby pomohli vašim hráčom rozvíjať ich individualitu, dobré návyky a hokejové IQ. Postavte svojich útočníkov na červenú čiaru a obrancov na modrú. Nechajte útočníka nastreliť puk do rohu, obrancu ho dokorčuľovať. Za ten čas si útočník nakorčuľuje do hluchého priestoru, dostane nahrávku, vykorčuľuje za modrú, urobí oblúk a ide na svojho brankára. V tomto cvičení máte všetko, čo obranca aj útočník potrebujú v hre. Obranca korčuľovanie vzad, obrat, štart na puk, prihrávku do hluchého priestoru pričom musí stále naplno korčuľovať, obzrieť sa cez plece, prehodiť si puk na forhend. Útočník nájde v tomto cvičení rýchle nakorčuľovanie si po prihrávku, vedenie puku a streľbu pričom musí sledovať obrancu, správne sa nastaviť pri mantineli, poriadne ukázať hokejku pred nahrávkou. Môžete si vymyslieť cvičenia aké len chcete tak, aby ste v nich využívali návyky, ktoré hráči potrebujú pre svoj hokejový rast.
Takže toto sú dve najdôležitejšie veci, ktoré som vám chcel povedať. Nekričte počas zápasu na hráčov, čo majú robiť a stále majte na pamäti, čo chcete zdokonaľovať. Keď hráč prejde na vyššiu úroveň, jeho trénera nebude zaujímať, či ovláda nejaké špeciálne založenie útoku či systém, hlavne ho bude zaujímať, či má hráč zvládnuté potrebné návyky.
Autor: Guy Gadowsky
-DK-